Jakub Švec: Slováci sú zvyknutí na to, že nemajú vytŕčať z davu. Prejavuje sa to aj v móde
V puberte zažil rozvod rodičov a neskôr stratu otca. Keď sa rozprávame s hercom Jakubom Švecom, pôsobí oveľa staršie, než v skutočnosti je.
"Veľa ľudí mi hovorí, že som na svoj vek veľmi vyspelý. Keď človek stratí rodiča, zmení mu to pohľad na život," hovorí 27-ročný Jakub.
V posledných rokoch ho diváci pravidelne vídajú na televíznych obrazovkách. Okrem historickej drámy Dunaj hrá jednu z hlavných postáv v dennom seriáli Sľub. Jakuba však často vidieť aj na divadelných doskách.
V predstavení DPOH Generácia Z: Zombies spoločne s ďalšími hercami otvára tému toxickej maskulinity a roly mladého muža v slovenskej spoločnosti.
Podľa mňa je maskulinita v zásade zbytočný pojem. Je to len zhluk stereotypov. Naša spoločnosť si predstavuje muža ako nejakého terminátora, ktorý má búchať po stole. To všetko sú však sociálne konštrukty," vysvetľuje Jakub.
Prvý obrázok
Druhý obrázok
Priebeh náletu
V piatok 16. júna 1944 vyslala 15. letecká armáda zo základní v južnom Taliansku mohutné formácie 489 bombardérov B-24 Liberator a 169 B-17 Flying Fortress pod ochranou 290 stíhačiek – 136 P-51 Mustang, 112 dvojmotorových P-38 Lightning a 42 P-47 Thunderbolt. Cieľmi boli rafinérie vo Floridsdorfe, Kagrane, Lobau, Schwechate a skladisko pohonných hmôt vo Winterhafene pri Viedni v Rakúsku, ale nielen tam. Úlohou 47. bombardovacieho krídla tvoreného štyrmi skupinami bombardérov B-24 bolo vykonať nálet na rafinériu minerálnych olejov Apollo v Bratislave na Slovensku ako aj na ďalšie ciele vojenského charakteru. Rafinéria Apollo sa cieľom amerického leteckého útoku nestala náhodne, pretože sa asi 1,3 % podieľala na produkcii Nemeckej ríše, a podľa americkej rozviedky sa zaraďovala medzi desiatku najväčších producentov ropných produktov v strednej Európe okrem rumunskej Ploješti. V rámci spojeneckej leteckej vojny proti závodom vyrábajúcim ropné produkty pre nemeckú armádu, ako aj pre armády ich spojencov, nemohol tento významný vojenský cieľ ostať mimo záujem plánovačov leteckých útokov.
Výsledky náletu
Američania zhodili na Bratislavu celkovo 369 ton bômb, ktoré okrem rafinérie Apollo zasiahli aj Zimný prístav, kde potopili 15 lodí (vrátane 6 vlečných a 4 tankových člnov), železničný Štefánikov most cez rieku Dunaj, budovu dnešného Slovenského národného múzea na Vajanského nábreží, Ministerstvo dopravy a verejných prác na Kempelenovej ulici, Dunajské kasárne, budovu vtedajšieho Slovenského rozhlasu na Jakubovom námestí, ako aj ďalšie budovy na Drevenej ulici, Suchom mýte, Tallerovej ulici, Vysokej ulici, Karadžičovej ulici, Grösslingovej ulici a v Petržalke. Niekoľko bombardérov tiež zhodilo svoje bomby do Dunaja v dôsledku ich primrznutia ku konštrukcii bombovnice. Civilné obyvateľstvo Slovenska po prvýkrát počas druhej svetovej vojny zažilo hrôzy leteckej vojny. Hlásna služba však nálet verejnosti neavizovala. Objekty s rôznymi horľavinami vybuchovali či horeli ešte dlho po bombardovaní, keďže niektoré bomby boli časované, vybuchovali neskôr a spôsobovali dodatočné požiare a škody. Záchranné práce boli preto veľmi nebezpečné a záchranári museli postupovať opatrne. Hlavné mesto sa naraz ocitlo bez vody, elektriny aj plynu. Škody sa odhadovali na vyše 300 miliónov korún slovenských.
